Určite ste si všimli konzervované kvety, ktoré v interiéroch vyzerajú ako čerstvo rezané, no pritom vydržia roky! Ako sa takéto zázračné kvety pripravujú a kde ich zohnať? A dajú sa vôbec vyrobiť aj doma? Práve týmito otázkami som sa intenzívne zaoberala a rada sa s vami podelím o svoje skúsenosti.

Leto je pre mňa obdobím hojnosti. Príroda nám ponúka toľko nádherných darov. Preto sa celé leto venujem zberu divokých rastlín, ich sušeniu, konzervovaniu a farbeniu. Úroda z mojej záhradky a to, čo nazbieram na lúkach, určuje, aké kvety a zeleň budem používať vo svojich kolekciách pre nadchádzajúcu jesennú, zimnú a jarnú sezónu. A ak vás zaujíma, ako si uchovať kúsok letnej krásy na dlhé mesiace, čítajte ďalej!

Čo je to preparácia glycerínom a ako to funguje?
Proces preparácie glycerínom je vlastne taká malá alchýmia.
Možno vás prekvapí, že rastlinný glycerín, bol objavený už pred viac ako dvesto rokmi. Skutočnú pozornosť na seba však upútal až koncom 19. storočia, a to paradoxne v úplne inom odvetví – začal sa používať pri výrobe dynamitu!

Ako vlastne vzniká táto zaujímavá tekutina? Vyrába sa pomerne jednoducho: zahriatím rastlinných tukov (bohatých na triglyceridy, napríklad sójový, palmový alebo kokosový olej) spoločne so silnou zásadou, akou je lúh. Celý proces stlačenia a zahriatia spôsobí, že sa glycerín "odtrhne" od mastných kyselín. Následne sa zmieša s vodou a výsledkom je sladká tekutina bez zápachu, ktorá vzhľadom a hustotou pripomína bezfarebný sirup.

Glycerín je netoxická látka, ktorá sa bežne používa aj v kozmetike či potravinárstve. V malom množstve udržiava vlhkosť a zmäkčuje. Keď rastlina do svojich buniek načerpá glycerín namiesto vody, práve vďaka nemu si zachová svoju pružnosť, akoby bola stále čerstvá.

 

Ako sa to robí doma?
Základom je pripraviť si roztok glycerínu a horúcej vody (zvyčajne v pomere 1:2 alebo 1:3 glycerínu k vode). Dôležité je, aby sa glycerín vo vode úplne rozpustil. Potom sa čerstvo odrezané stonky rastlín vložia do tohto roztoku. Rastlina roztok postupne nasáva a glycerín nahrádza vodu v jej bunkách. Celý proces môže trvať od niekoľkých dní až po niekoľko týždňov, v závislosti od druhu rastliny.



Moje experimenty a ako to dopadlo

Ak začnete googliť, máte pocit že proces je jednoduchý a výsledok zaručený. Dokonca som našla článok, kde odporúčali nevestám uchovať si takto svadobnú kyticu!
Samozrejme, aj ja som neodolala a pustila som sa do vlastných experimentov s konzervovaním glycerínom. Vyskúšala som rôzne druhy záhradných rastlín, aby som zistila, ktoré sú na tento proces najvhodnejšie a ako si zachovajú svoju krásu.
Sústredila som sa najmä na listy s pevnou štruktúrou a niektoré druhy tráv, ale pustila som sa aj do experimentov s kvetmi ako rebríček, margarétky, ostrôžky, alchemilka a zo zelene som skúšala napríklad vavrínovec, šalviu, listy asparátu, jemné listy tamarišky, bršlen a rôzne trávy.

Ako to dopadlo? Výsledky boli fascinujúce a plné prekvapení! Zistila som, že nie všetky rastliny reagujú rovnako. A samozrejme také jednoduché, ako opisovali články to nebude.



Dôležitý postreh hneď na začiatku: Častou chybou je, že stonky v roztoku začnú hniť alebo plesnivieť. Je absolútne kľúčové mať vázu voľnú, stonky dobre očistené od spodných listov a zabezpečiť dobré vetranie, aby sa predišlo plesniam.



Margarétky a alchemilka bohužiaľ povädli a sklonili hlávky, nevyzerajú dobre. Oveľa viac sa mi osvedčilo sušenie iným spôsobom.

Žltý rebríček a ostrôžky vyzerali celkom dobre.Rebríček je však úplne rovnaký ako pri sušení na vzduchu, takže šaškovať niekoľko dní s glycerínom sa určite neoplatí.

Modré ostrôžky si dokonca veľmi pekne zachoval farbu a určite sa oplatí ich konzervovať! 



Asparát sa krásne zakonzervoval, jeho drobné ihličkovité lístočky držia pevne na mieste, čo ma veľmi prekvapilo.

Vavrínovec reaguje veľmi dobre, hoci listy hnednú. Rovnako takýto efekt očakávajte pri dube, buku a podobných drevinách. Do glycerínu a vody treba ešte kvapnúť potravinársku farbu, ak nehľadáme práve odtiene hrdzavej.  Na tých to listoch vidno, že proces ešte nieje úplne dokončený. Stonky sú zelené a na listoch sa ešte glycerín nevytláča cez póry von z rastliny. 


Tamariška ma sklamala – celá zoschla a stratila svoj pôvab.

Bršlen sa síce krásne zakonzervoval a zachoval si svoju farbu, ale jeho lístky zostali krehké a opadávali. Použiť sa dajú len ako jednotlivé lístočky, nie ako celá vetvička. Niektoré trávy sa, žiaľ,taktiež rozpadávali. Myslím, že sú oveľa krajšie, keď sa sušia teplom.

Vetvičky tuje sú však iná pesnička. Pevné, zelené a naozaj prirodzene pekné. Ešte ich však namáčam iba okolo 8 dní a myslím, že potrebujú dlhší čas. 

Celkovo som zistila, že kľúčom je trpezlivosť a správny výber rastlín. Niektoré druhy sú na konzervovanie glycerínom ideálne a odmenia vás trvácnou krásou, zatiaľ čo iné sú krajšie sušené inými metódami.

Získať takto nádherne a profesionálne konzervovanú ružu nebude až také ľahučké, ako sa dočítate v článkoch na webe. Ich vyššia cena nie je  úplne len vecou "nehoráznej" marže :D Chce to čas, podmienky, technológiu a skúsenosti ako všetko, čo za niečo stojí... 



Konzervovanie glycerínom je nádherný spôsob, ako si uchovať kúsok prírody a jej krásy na dlhú dobu. Pre mňa je to ďalší krok k tomu, aby som vám mohla prinášať dekorácie, ktoré sú nielen estetické, ale aj trvácne a odrážajú moju lásku k prírodným materiálom. Je to skvelý spôsob, ako si predĺžiť čaro leta a mať doma kúsok prírody, ktorý dlho nezvädne. Túto sezónu ma čaká ešte test konzervovania súkvetí hortenzie, ruží a iných kvietkov, ktoré bude moja záhrada postupne prinášať. Toľko moje experimenty z floristickej kuchyne.

Ak glycerín doma používate na umývanie, oživenie dreva, alebo na výrobu domácej kozmetiky, skúste  určite aj techniku konzervovania kvetov.

A dajte samozrejme do komentárov vedieť, ako to dopadlo....